Choroby

MENIACI SA CHARAKTER ROČNÝCH OBDOBÍ A CHOROBY PRENÁŠANÉ VEKTORMI

Životné prostredie sa mení a priemerná teplota sa celosvetovo zvýšila o 1 °C. Tento zdanlivo zanedbateľný jeden stupeň má závažné vplyvy na charakter ročných období a počasie vo všeobecnosti. Zvýšenie teploty o 1 °C vedie k teplejším zimám, menšiemu počtu chladných dní v roku, menšiemu množstvu snehovej pokrývky, skoršiemu príchodu jari, dlhším a horúcejším letám, zrýchľujúcemu sa vzostupu hladiny morí a častejším extrémnym poveternostným javom, ako sú povodne, sucho, búrky, tornáda a veľké teplotné výkyvy.

Keď sa povie klimatická zmena, najprv si predstavíme hore uvedené následky globálneho otepľovania. Ak sa však na dôsledky meniaceho sa charakteru ročných období pozrieme dôkladnejšie, zistíme, že nie všetky hneď udrú do očí – nájdeme medzi nimi aj závažné vplyvy,, ktoré často prehliadame. Jedným z nich je častejší výskyt a väčšie rozšírenie vonkajších parazitov, ktoré prenášajú infekčné patogény.

Aký vplyv má klimatická zmena na parazity prenášajúce ochorenia?

Meniaci sa charakter ročných období má vplyv na aktivitu prenášačov (čiže vektorov), ich geografické šírenie, spôsoby prenosu a tiež na vznik alebo opätovný výskyt ochorení prenášaných vektormi.

Klimatická zmena si vyberá daň na mnohých úrovniach – ovplyvňuje patogény vyvolávajúce infekčné ochorenia, pôsobí na to, ktorý prenášač je vhodný na prenos určitého patogénu a napokon má vplyv aj na konečných hostiteľov.

Vo všeobecnosti platí, že meniaci sa charakter ročných období ovplyvňuje prenášačov dvoma spôsobmi:

  • Parazity sú dlhšie aktívne – vďaka „priaznivejším“ klimatickým podmienkam začínajú byť prenášače aktívne skôr a sú činné počas dlhšieho obdobia ako kedysi. Ak napríklad parazit začne byť aktívny o 15 dní skôr a jeho aktivita skončí o 15 dní neskôr, obdobie jeho aktivity sa predĺži o celý mesiac.
  • Parazity expandujú do nových oblastí – opäť platí, že rozsiahlejšie geografické šírenie parazitov je dôsledkom nových, pre parazity priaznivých klimatických podmienok. Prenášače, ktoré sa kedysi považovali za exotické (napr. komár tigrovaný), sa dnes vyskytujú aj v severnejších častiach Európy.

Skrátka a dobre, dôsledkom dlhšieho obdobia aktivity a väčšieho geografického rozšírenia je vyššia hustota populácií vektorov.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce parazity prenášajúce ochorenia

Cestovanie ľudí a zvierat

Až do vypuknutia pandémie COVID-19 ľudia bežne cestovali po celom svete – často so svojimi domácimi miláčikmi. Cestovanie so zvieratami môže napomáhať šíreniu vektorov a patogénov.

Zvieratá sa dnes môžu prepravovať aj bez sprievodu majiteľov – medzinárodný obchod s domácimi miláčikmi, adopcia zvierat zo zahraničia a niektoré aktivity organizácií zameraných na pohodu zvierat súčasnú situáciu iba zhoršujú. Zrejme najdôležitejším faktorom v oblasti cestovania domácich miláčikov je silnejúci trend adopcie psov a mačiek zo zahraničia. Z hľadiska šírenia chorôb predstavujú dospelé zvieratá väčšie riziko ako mláďatá. Dospelé jedince prenášajú infekcie častejšie, a to jednoducho preto, že boli dlhšie vystavené pôsobeniu parazitov prenášajúcich patogény.

Tento trend v kombinácii s nedostatočným dozorom v oblasti cestovania spoločenských zvierat zvyšuje riziko nekontrolovaného šírenia prenášačov a patogénov.

Fenomén „mestských tepelných ostrovov“

Fenomén mestských tepelných ostrovov sa prejavuje mierne vyššími teplotami v mestských oblastiach
v porovnaní s teplotami na vidieku. V mestských oblastiach preto začínajú byť niektoré prenášače, napr. kútovky, aktívne skôr na jar a ich aktivita končí neskôr na jeseň.

Situáciu komplikuje aj hustejšia populácia hostiteľov v mestách – viac hostiteľov znamená viac prenášačov.

Prírodné mestské prostredie

Angličtina spojila slová nature (príroda) a urban (mestský) do neologizmu „naturban“. Prírodné mestské prostredie. Kým v rozvinutých extrémne urbanizovaných oblastiach sa obyvateľstvo vyrovnáva so spomínaným efektom mestských tepelných ostrovov, v menej rozvinutých regiónoch sa rozdiel medzi mestským a vidieckym charakterom krajiny zmazáva a vzniká tu typ prostredia, ktorý sa v angličtine označuje populárnym novotvarom „naturban“.

Prírodné mestské prostredie má z hľadiska prenosu vektorov a patogénov mimoriadny význam, lebo práve v ňom sa populácia ľudí a spoločenských zvierat prekrýva s populáciou divých zvierat, ktoré sú rezervoárom parazitov a patogénov.

Súvisia všetky uvedené faktory s klimatickou zmenou?

Cestovanie ľudí a spoločenských zvierat síce so zmenou charakteru ročných období priamo nesúvisí, uľahčuje však šírenie vektorov. Ak sa do určitej oblasti dostane prenášač, ktorý sa tam predtým nevyskytoval, potom jeho schopnosť presadiť sa v novom prostredí a prospievať v ňom – a v konečnom dôsledku aj poškodzovať zdravie ľudí a zvierat – nepochybne závisí od zmien charakteru ročných období. Tieto zmeny pritom väčšinou vedú k vytvoreniu klimatických podmienok, ktoré sú pre prenášače priaznivé.

Predpokladajme napríklad, že je do nového prostredia zavlečený infikovaný vektor. Ak v tomto prostredí prevládajú preňho nepriaznivé klimatické podmienky, infikovaný vektor uhynie ešte predtým, ako bude môcť preniesť infekciu na hostiteľa.

Ak je preňho, naopak, nové prostredie z klimatického hľadiska priaznivé, prenášač prežije dostatočne dlho, aby mohol infekciu šíriť. Platí to dokonca aj v prípade, že patogén sa vyvíja pomaly a na dosiahnutie infekčného potenciálu potrebuje určitý čas alebo musí čakať na nájdenie vhodného hostiteľa. Pri priaznivých podmienkach sa prenášač môže v novom prostredí presadiť natrvalo.

Nakoniec vlastne všetko závisí od daných klimatických podmienok – ak prenášačom vyhovujú, prekonajú akúkoľvek prekážku. Zmeny charakteru ročných období pretvárajú a formujú celé ekosystémy, čo v konečnom dôsledku vedie k vytvoreniu habitatu, v ktorom sa vektor ľahšie presadí.

Najčastejšie a novo sa vyskytujúce prenášače

Kliešte

Na jeseň býva teplejšie, zimy sú miernejšie a jar prichádza skôr – tieto faktory zmenili vzorec sezónnej aktivity kliešťov. V niektorých oblastiach sa už ani nedá hovoriť o sezónach – kliešte sú tu aktívne celoročne.

Meniaci sa charakter ročných období má na aktivitu kliešťov výraznejší vplyv v chladnejších oblastiach. Kedysi platilo, že príchod mrazov znamenal koniec aktivity kliešťov. Dnes prichádzajú mrazy neskôr a ich obdobie je väčšinou kratšie. Preto je aktivita kliešťov intenzívnejšia a trvá dlhšie.

Pojem sezónny charakter aktivity kliešťov už v niektorých oblastiach stráca význam, lebo kliešte sú tam aktívne v podstate po celý rok. Napríklad v Nemecku uskutočnili v roku 2017 experiment, v rámci ktorého občanov istej oblasti požiadali, aby dôsledne hlásili každý nález kliešťa. Zistilo sa, že napriek predpokladom ľudia tieto nálezy hlásili priebežne, bez ohľadu na aktuálne ročné obdobie.

Kliešte sa tiež čoraz viac rozširujú do nových oblastí. Migrácia kliešťov má tri základné aspekty:

Exotické druhy kliešťov sa začínajú objavovať aj v severnejšie položených oblastiach, lebo tam dnes pre ne vládnu priaznivé podmienky.

Kliešte sa šíria vertikálne i horizontálne. V súčasnosti ich nájdeme aj v rakúskych Alpách v nadmorskej výške nad 2000 metrov. Predpokladá sa, že vertikálne šírenie je dôsledkom ubúdania snehovej pokrývky a rozširovania hustejšej vegetácie vo vyšších polohách. Tieto podmienky vyhovujú divým zvieratám, ktoré tu plnia funkciu hostiteľa a rezervoára (napr. vysoká zver).

Sťahovavé vtáky v posledných rokoch prilietajú z teplých krajín skôr, a to hneď na začiatku jari. Vtáčia migrácia je ďalším faktorom prenosu nových vektorov.

Flebotómy (kútovky)

Flebotómy sú bodavý hmyz hojne rozšírený v Stredomorí, kde sú celoročne aktívne. V poslednom čase kútovky expandujú do severnejších oblastí, kde je však ich aktivita sezónna. Kútovky sa už dnes nešíria len horizontálne, ale aj  vertikálne. Vyskytujú sa dokonca v nadmorských výškach nad 1000 metrov. A ak nenapadne mimoriadne množstvo snehu, ich larvy prežijú zimu ukryté v pôde.

Komáre

Do Európy nedávno začal prenikať nový a nebezpečný ázijský druh komára – komár tigrovaný. Tento kedysi exotický komár je dnes rozšírený nielen v južnejších častiach Európy, ale aj v niektorých severnejších regiónoch, napr. v Holandsku.

V severnej Európe sa vyskytuje mnoho druhov komárov, teplé mesiace tam však nie sú dostatočne dlhé a zimné mesiace zase dostatočne teplé na to, aby patogény v tele komárov dospeli do infekčného štádia. Patogény prenášané komármi v takých podmienkach nedosiahnu štádium, keď by mohli vyvolať infekciu.

Ďalším faktorom podporujúcim geografické šírenie komárov sú častejšie silné dažde, ktoré sú dôsledkom klimatických zmien. Silné dažde spôsobujú záplavy a zaplavené oblasti sú ideálnou liahňou komárov.

Blchy

Na blchy nemajú klimatické zmeny žiadny mimoriadny vplyv, lebo tieto parazity vyhľadávajú skôr vnútorné priestory, na ktoré sú dobre adaptované a kde sú podmienky bez ohľadu na počasie viac-menej stále.

Len čo blcha nájde vhodného hostiteľa, nemá skutočne žiadny dôvod ho opustiť. Blchy cicajú krv, kedykoľvek sa im zachce a všade tam, kde sa zdržiava ich hostiteľ, zanechávajú exkrementy. Tie obsahujú krv a sú teda cenným zdrojom obživy pre blšie larvy.

V takýchto dokonalých podmienkach môže blšia samička naklásť asi 40 vajíčok denne. Z vajíčok sa po čase vyliahnu larvy, ktoré sa živia všadeprítomnými blšími exkrementmi. Životný cyklus blchy je nekonečný začarovaný kruh.

Časté a novo sa vyskytujúce ochorenia prenášané vektormi

Leišmanióza

Leišmaniózu, ktorú vyvoláva prvok Leishmania infantum, prenášajú flebotómy čiže kútovky, flebotómy, sú nočný hmyz, hojne rozšírený v Stredomorí. Niektoré druhy sa však vyskytujú aj v severnom Francúzsku, južnom Švajčiarsku alebo v Nemecku.

Infikované flebotómy prenášajú patogény cicaním krvi hostiteľov, ku ktorým patria psy, mačky, ďalšie cicavce a aj človek. Leišmanióza je potenciálne smrteľné ochorenie a prejavuje sa kožnými léziami, stratou hmotnosti, hyperpláziou pazúrov, konjunktivitídou, svalovou atrofiou a problémami s obličkami.

Dirofilarióza

Dirofilariózu prenášajú komáre a jej pôvodcom sú patogénne červy Dirofilaria immitis a D. repens. Vektor je rozšírený v južných častiach strednej Európy. Dirofilarióza postihuje psy, mačky a ľudí.

V okamihu, keď infikovaný komár cicia krv hostiteľa, dostávajú sa do rany larválne štádiá parazita, ktoré postupne prenikajú do organizmu hostiteľa. V hostiteľovom tele sa z lariev vyvíjajú neuveriteľne dlhé červy, ktoré prežívajú v tepnách pravej srdcovej komory a pľúcnych tepnách, čo môže vyvolať zlyhanie srdca. D. repens parazitujú pod kožou a spôsobujú vznik bolestivých zdurenín.

Bartonelóza

Bartonelóza je zoonóza, ktorú poznáme aj pod ľudovým názvom „choroba z mačacieho škrabnutia“. Vyvolávajú ju baktérie Bartonella henselae. Hlavným rezervoárom sú mačky, hlavným vektorom sú blchy mačacie. Baktérie aj vektory sú rozšírené po celom svete. Bartonelóza sa najmä u ľudí s oslabenou imunitou prejavuje horúčkou, zväčšenými uzlinami a zápalmi očí, ďasien a srdca.

Babezióza

Babeziózu čiže piroplazmózu vyvolávajú prvoky Babesia canis a iné druhy babézií prenášané hlavne kliešťami rodu Dermacentor. Kým prvok dospeje do štádia, keď je infekčný, musí v tele kliešťa stráviť určitý čas. To znamená, že nie všetky kliešte, ktoré majú v tele tieto prvoky, sú infekčné. Kliešte prenášajúce babézie (napr. pijak lužný, Dermacentor reticulatus) sú rozšírené v západnej, južnej a strednej Európe až k Baltu.

Prvoky napádajú červené krvinky hostiteľa, v ktorých sa množia. V dôsledku parazitárneho pôsobenia prvokov dochádza k praskaniu červených krviniek, čo vedie k anémii. Bez rýchlej a vhodnej liečby je ochorenie u psov smrteľné.

Borelióza

Lymskú boreliózu vyvolávajú baktérie Borrelia burgdorferi. Tieto patogény prenášajú kliešte, ktoré sa vyskytujú v celej Európe s výnimkou extrémne chladných, alebo naopak mimoriadne teplých oblastí. Lymská borelióza len zriedkavo postihuje psy a mačky, no u človeka môže vyvolať ťažké ochorenie. K jej príznakom patrí horúčka, vyrážka, bolesti svalov a kĺbov.

Erlichióza

Erlichiózu vyvolávajú baktérie Ehrlichia canis, prenášačom sú kliešte Rhipicephalus sanguineus. Prenášače sa vyskytujú v južnej Európe a niektorých častiach strednej Európy. Ochorenie postihuje psy, niekedy aj mačky. V závislosti od podmienok prostredia môžu baktérie prezimovať v tele infikovaných kliešťov.

Baktérie žijú v krvných bunkách a výrazne znižujú ich počet – týka sa to bielych a červených krviniek aj krvných doštičiek.

Musíme sa naučiť, ako spolu koexistovať

Musíme byť aktívni a podniknúť potrebné kroky, aby sme sa vyrovnali s meniacou sa parazitologickou situáciou. Hľadanie spôsobu koexistencie s hore uvedenými prenášačmi je dlhý a zložitý proces, ktorý vyžaduje špeciálne navrhnuté stratégie a cielený prístup.

Ako prvé je nutné zvýšiť povedomie o tejto problematike a zabezpečiť verejnosti bezplatný a jednoduchý prístup k presným informáciám. Potrebujeme hlavne zodpovedajúci spôsob vzdelávania a získavania informácií. Musíme sa o protivníkovi dozvedieť úplne všetko. Po druhé, majitelia zvierat musia svojim miláčikom zaistiť primeranú ochranu. V minulosti veterinárni lekári klientom odporúčali, aby zvieratá ošetrovali antiparazitárnymi prípravkami od marca do októbra. Dnes musia veterinárni lekári riziko napadnutia parazitmi posudzovať individuálne a odporúčaný spôsob ochrany prispôsobiť životnému štýlu konkrétneho zvieraťa.

V úsilí účinne chrániť domácich miláčikov musíme tiež vyvrátiť všeobecne rozšírený mýtus, že zvieratá, ktoré žijú len v dome či byte, ochranu pred parazitmi nepotrebujú. Tento názor vôbec nezodpovedá skutočnosti. Je dôležité vedieť, že zvieratá žijúce iba vo vnútorných priestoroch nie sú automaticky chránené pred parazitmi – komár alebo kútovka predsa môžu vletieť aj do bytu. Kliešťa si môžeme priniesť domov na oblečení – vhodného hostiteľa si nájde aj v byte. A bez nášho vedomia môžu v posteliach, pohovkách či škárach v podlahe prežívať nedospelé štádiá bĺch.

Ďalším krokom je nadviazanie úzkej spolupráce s veterinárnymi lekármi, najmä vo sfére odborného poradenstva a výberu vhodnej ochrany proti parazitom.

Posledným krokom je zavedenie prísnych vládnych opatrení zameraných na reguláciu a dohľad v oblasti cestovania spoločenských zvierat.

Záver

Vzhľadom na množstvo nepredvídateľných okolností a vedľajších faktorov je ťažké predpovedať, ako klimatická zmena v budúcnosti ovplyvní vektory a ochorenia, ktoré prenášajú. S istotou však môžeme povedať, že budúci vývoj závisí predovšetkým od toho, ako rozhodne budeme postupovať.

Rázna reakcia by mala zahŕňať niekoľko dôležitých aspektov. Po prvé, pomocou opatrení v oblasti ochrany životného prostredia musíme spomaliť postup klimatických zmien. Po druhé, aktívnym prístupom
a celoročnou ochranou našich zvierat musíme tlmiť aktivitu prenášačov. A napokon musíme
zvyšovať povedomie o súčasných zmenách, vysvetľovať ich možné následky a predchádzať ich negatívnym dôsledkom. Tento posledný aspekt nám pomôže chrániť všetko živé, teda aj naše zvieratá a samých.

Odhaduje sa, že svetová klíma sa do konca storočia oteplí v priemere o 4 až 5 °C. Rovnováha medzi prostredím, prenášačmi chorôb a hostiteľmi nebola ešte nikdy taká krehká. S vedomím prebiehajúcich zmien by sme preto mali okamžite konať.

Newsletter

NOVINKY

Zaregistrujte sa na odber pravidelných tipov a postrehov našich odborníkov a spolu s nami chráňte budúcnosť!

Protect your pet

CHRÁŇTE SVOJICH DOMÁCICH MILÁČIKOV

Spýtajte sa miestneho veterinára, aké choroby môžu ohrozovať psa alebo mačku vo vašom okolí.