Jedno Zdravie

ONE HEALTH

Životy ľudí a zvierat sú prepojené na mnohých úrovniach – dobré životné podmienky ľudí úzko súvisia so zdravím zvierat a s prostredím, o ktoré sa s nimi delíme. Riešenie mnohých súčasných problémov v oblasti zabezpečovania a ochrany zdravia vyžaduje prístup založený na holistickom koncepte „jedno zdravie“ (anglicky „one health“).

Vzhľadom na výrazné zmeny charakteru ročných období, ktoré sa v súčasnosti odohrávajú je naša koexistencia s parazitmi a patogénmi so zoonotickým potenciálom značne riziková. Mohli by sme ju prirovnať k chôdzi po tenkom ľade alebo k nakúkaniu do krátera zdanlivo vyhasnutej sopky.

Prepuknutie katarálnej horúčky oviec v strednej Európe v roku 2006, nedávne prepuknutie vtáčej a prasacej chrípky, alebo aj súčasná pandémia ochorenia COVID-19 vyššie uvedené prirovnania iba potvrdzujú. Životy ľudí a domácich, divých a spoločenských zvierat sú úzko prepojené. Ochrana jedných vedie k ochrane druhých. A základom účinnej ochrany je nepochybne vzdelávanie a poskytovanie informácií. 

Parazity, patogény prenášané parazitmi a zoonotické ochorenia

Parazity predstavujú nesmierne rozmanitú skupinu organizmov vyskytujúcich sa takmer vo všetkých typoch prostredí. Parazity ako nezvaní hostia napádajú ľudí, zvieratá aj rastliny. Majú veľmi účinné stratégie napádania hostiteľov a prežitia.

Fascinujúcou skupinou parazitov sú vonkajšie parazity alebo ektoparazity – tieto cudzopasníky žijú alebo získavajú potravu na povrchu tiel domácich, divých a spoločenských zvierat. Rovnako parazitujú aj na ľuďoch. Medzi priame negatívne dôsledky pôsobenia vonkajších parazitov patrí strata krvi, kožné zápaly, myiáza, toxické a alergické reakcie a sebapoškodzovanie hostiteľa.

Pravdepodobne najväčší význam však majú nepriame negatívne následky – parazity sú totiž prenášači mnohých patogénov, a to prvokov, baktérií, vírusov, pásomníc alebo oblých červov. Vonkajšie parazity môžu plniť funkciu mechanických vektorov alebo prenášačov (patogén na nich jednoducho uľpie a prenáša sa kontaktom s hostiteľom) alebo biologických prenášačov (patogén musí v tele ektoparazita stráviť určitý čas, aby dokončil životný cyklus). Kým priame škodlivé následky pôsobenia parazitov sú priamo úmerné rozsahu zamorenia (čím viac parazitov, tým závažnejšie alebo rozsiahlejšie poškodenie), nepriame negatívne následky zákonitostiam priamej úmernosti nepodliehajú. Vyjadrené inak: značné škody v oblasti verejného zdravia, ekonomických strát a celkovej pohody zvierat môže napáchať už malý počet infikovaných prenášačov. Ešte väčšie nebezpečenstvo predstavuje fakt, že mnohé patogény prenášané vonkajšími parazitmi môžu vyvolať zoonózu. Zoonóza je ochorenie, ktoré sa prirodzene prenáša medzi zvieratami
a ľuďmi. Na celom svete je každý rok potvrdená asi miliarda prípadov ochorení a milióny prípadov úmrtí následkom nakazenia zoonózou. Navyše 60% novo sa objavujúcich ochorení sú zoonózy.

zdroj: Svetová zdravotnícka organizácia – región východného Stredomoria

Vyvíjame sa spolu

Prvé parazitické organizmy vznikli pred viac ako 500 miliónmi rokov, pričom prvé teplokrvné stavovce sa na planéte objavili zhruba pred 300 miliónmi rokov. Parazity majú pred nami náskok 200 miliónov rokov.

Keď teda vznikali prvé teplokrvné suchozemské tvory, na Zemi sa už hemžili rôzne parazity, ktoré čakali na svoju príležitosť. Boli viac než pripravené využiť nový zdroj obživy. Do tých čias sa parazity živili jednoduchým organickým materiálom. Po vzniku teplokrvných živočíchov sa niektoré parazity sústredili práve na týchto nových hostiteľov. Jeden jediný evolučný krok smerom k súčasnosti a vonkajšie parazity nachádzajú obživu na telách našich domácich miláčikov a ich prostredníctvom ohrozujú aj nás – moderné ľudstvo.

Žijeme spolu a rozrastáme sa spolu

V priebehu neskorého mezolitu a raného neolitu človek domestikoval hospodárske a spoločenské zvieratá a začal s ich chovom a šľachtením. Ľudská populácia sa od tých čias ustavične rozrastá, čo vedie v celosvetovom meradle k čoraz výraznejšej urbanizácii.

Trvalý rast ľudskej populácie a počtu zvierat hrá do kariet vonkajším parazitom i patogénom, ktoré prenášajú. Čím viac hostiteľov, tým viac parazitov.

V dobách, keď bolo hostiteľov nedostatok, obrovské množstvo ektoparazitov nenašlo obživu a uhynulo. Dnes, keď je na svete nesmierne množstvo ľudí a zvierat, je ďalší potenciálny hostiteľ na dosah jedného skoku alebo mávnutia krídlami.

Zvýšenie hustoty výskytu vonkajších parazitov v nedávnom období je dôsledkom ďalších dvoch faktorov. Po prvé, človek prostredníctvom umelého výberu a šľachtenia znížil odolnosť zvierat voči niektorým ektoparazitom. Vonkajším parazitom napríklad komplikovala prístup k zvieracej koži hustá a dlhá srsť. Dlhodobým uprednostňovaním jedincov a plemien s kratšou srsťou sme vlastne ektoparazitom uľahčili prácu. Po druhé, presúvaním zvierat do nových oblastí sme ich nechtiac vystavili endemickým parazitom, proti ktorým tieto druhy zvierat nemali žiadnu obranu.

Nakoniec i naše moderné byty a domy sú pre vonkajšie parazity takmer dokonalým prostredím. Vďaka dôsledne riadeným podmienkam (teplota, vlhkosť, osvetlenie) a trvalému prísunu vhodných hostiteľov (domáci miláčikovia a ľudia) vonkajšie parazity nielen úspešne prežívajú, ale dokonca mimoriadne prosperujú v častiach sveta, kde by za iných okolností nemali najmenšiu šancu.

Spolu čelíme zmenám charakteru ročných období

Keď hovoríme o meniacom sa charaktere ročných období a otepľovaní všeobecne, vždy si predstavujeme stav, ku ktorému dôjde v budúcnosti. Priznajme si, že budúcnosť už nastala. Charakter ročných období sa skutočne mení a klimatické zmeny už prebiehajú. Musíme ich spomaliť a naučiť sa prispôsobovať novým podmienkam, ktoré budú dôsledkom týchto zmien.

Sme však vôbec schopní prispôsobiť sa? V priebehu evolúcie sa ukázalo, že sa ako druh dokážeme prispôsobiť, adaptácia je však pre ľudstvo dlhodobý proces. Hlavná otázka teda znie: Budeme sa vedieť sa prispôsobiť dostatočne rýchlo? Naši malí parazitickí nepriatelia totiž áno.

Samička kliešťa je schopná skonzumovať objem krvi, ktorý predstavuje 250-násobok jej telesnej hmotnosti. V našom meradle by to znamenalo, že by sme museli zjesť asi tonu potravy za 10 dní! Po požití takého množstva krvi sa telo kliešťa predĺži z 3 – 4 milimetrov až na 12 – 15 milimetrov. Človek by pri tomto pomere vyrástol do výšky asi 5 metrov. Na druhej strane, ak sú zdroje obmedzené, kliešť prežije neuveriteľne dlho bez potravy. V laboratórnych podmienkach prežívali samičky, nymfy a larvy kliešťov bez potravy až 10 rokov. Blcha veľkosti 2 – 3 milimetre doskočí 10 až 25 centimetrov ďaleko alebo vysoko (rekordne dlhý blší skok meral 60 centimetrov). Na porovnanie, človek by musel pri rovnakom pomere skočiť 60 metrov do diaľky a 200 metrov do výšky.

Avšak porovnávať človeka s kliešťom alebo blchou je ako prirovnávať hrušky k jablkám. Naším cieľom bolo porovnať schopnosť adaptovať sa a rozvinúť nové schopnosti nevyhnutné na prežitie. V tomto zmysle sú parazity vybavené viac než dobre.

Dokonca aj klimatické zmeny sú pre ne z hľadiska prežitia výhodné. Ide o to, že parazity majú v porovnaní s nami väčšiu šancu prispôsobiť sa negatívnym vplyvom, ktoré by na ne mohli mať zmeny charakteru ročných období. Niektoré dôsledky týchto zmien, napríklad otepľovanie, dokonca vonkajším parazitom priam vyhovujú. Pri vyšších teplotách sú parazity dlhšie aktívne a niektoré z nich sa môžu vyskytovať na miestach, kde kedysi neprežili. V neposlednom rade pripomeňme, že klimatické zmeny a s nimi súvisiace extrémne výkyvy počasia zaťažujú naše adaptačné mechanizmy a oslabujú našu obranyschopnosť. V dôsledku toho sme zraniteľnejší voči napadnutiu vonkajšími parazitmi a infekciám prenášaným vektormi.

Skrátka a dobre, dramatické zmeny charakteru ročných období principiálne zmenili vzťah parazit hostiteľ.

Spolu čelíme ochoreniam

Keďže parazity sa nebezpečne šíria do stále nových oblastí a sú aktívne dlhšie než v minulosti, zvyšuje sa riziko nákazy ochoreniami prenášanými vektormi. Ľudia aj spoločenské zvieratá sú tak v neustálom ustavičnom.

Zoonotické ochorenia sú novým celosvetovým zdravotným rizikom, ktoré sa však často podceňuje.
V súčasnosti sa na svete vyskytuje viac ako 150 ochorení so zoonotickým potenciálom. Niektoré vznikli nedávno, iné už poznáme, vyskytujú sa však častejšie v dôsledku geografického rozširovania a prenikania ľudí na územia obývané zvieratami (napr. v dôsledku odlesňovania) a s tým súvisiacim kontaktom ľudí s netopiermi
a inými divými zvieratami.

Na druhej strane existujú ochorenia prenášané vektormi, ktoré síce zoonotický potenciál nevykazujú, no naše životy ovplyvňujú tým, že napádajú našich domácich miláčikov.

V Európe sa aktuálne vyskytuje niekoľko významných ochorení prenášaných vektormi, ktoré pre klimatickú zmenu a masívne šírenie prenášačov predstavujú závažné riziko pre domáce zvieratá.

Leišmanióza

Leišmaniózu, ktorú vyvoláva prvok Leishmania infantum, prenášajú kútovky. Tieto prenášače sú hojne rozšírené v južnej Európe. Leišmanióza postihuje psy, mačky aj ľudí a spôsobuje zlyhanie viacerých orgánov alebo kožné lézie.

Babezióza

Babeziózu čiže piroplazmózu vyvolávajú prvoky rodu Babesia, ktoré prenášajú niektoré kliešte. Určité druhy kliešťov, napr. Dermacentor reticulatus a Rhipicephalus sanguineus, sú rozšírené v západnej, južnej a strednej Európe až k Baltu. Babézie parazitujú v červených krvinkách a vyvolávajú ťažkú anémiu.

Dirofilarióza

Dirofilariózu vyvolávajú parazitické červy Dirofilaria immitis a D. repens, ktoré prenášajú komáre vyskytujúce sa v južnej Európe a v častiach strednej Európy. Dirofilarióza postihuje psy, mačky a ľudí. Ochorenie vedie k zlyhaniu srdca a obštrukciám krvných ciev. Dirofilaria repens parazituje pod kožou.

Ehrlichióza

Ehrlichiózu vyvolávajú baktérie Ehrlichia canis a prenášačom sú kliešte. Prenášače sa vyskytujú v južnej Európe a ochorenie postihuje psy a mačky. Toto ochorenie je vždy spojené s anémiou.

Lymská borelióza

Lymskú boreliózu vyvolávajú baktérie druhu Borrelia burgdorferi. Tieto patogény prenášajú kliešte, ktoré sa vyskytujú v celej Európe. Lymská borelióza postihuje spoločenské zvieratá len zriedkavo, u človeka však môže vyvolať ťažké ochorenie. K jej príznakom patrí horúčka, vyrážka, bolesti svalov a kĺbov a neurologické ochorenia.

Bartonelóza

Toto ochorenie, ktoré poznáme aj pod názvom „choroba z mačacieho škrabnutia“, vyvolávajú baktérie Bartonella henselae. Hlavným rezervoárom týchto baktérií sú mačky domáce a primárnym prenášačom je blcha mačacia. Baktérie, rezervoáre a prenášače sú rozšírené celosvetovo. Bartonelóza sa najmä u ľudí s oslabenou imunitou prejavuje horúčkou, zväčšenými uzlinami a zápalmi očí, ďasien a srdca. U človeka môže byť toto ochorenie v niektorých prípadoch smrteľné.

Bojujeme bok po boku a chránime sa navzájom

Ako už bolo povedané, základom kvalitne naplánovanej stratégie ochrany je vzdelávanie. Kľúčovú úlohu vo vzdelávaní a zvyšovaní informovanosti v tejto oblasti zohrávajú veterinárni lekári. Tí sú v celosvetovom meradle hlavným zdrojom spoľahlivých informácií týkajúcich sa starostlivosti o spoločenské zvieratá.

Veterinárni lekári dennodenne odvádzajú vynikajúcu prácu a k náročným úlohám pristupujú zodpovedne a so skutočným zaujatím. V dobe klimatických zmien, ustavične sa meniacich faktorov prostredia a postupujúceho rozširovania inak endemických prenášačov čelia veterinárni lekári ešte väčším výzvam. Bojujú v prvej línii, aby ochránili našich domácich miláčikov.

S týmto cieľom dnes mnohí veterinárni lekári pripravujú pre svojich pacientov individuálne plány ochrany, ktoré zohľadňujú niekoľko faktorov, ako sú napr. druh zvieraťa, spôsob života, ročné obdobie a miesto pobytu.

Pokyny a odporúčania veterinárneho lekára, ktorému dôverujete, sú základom úspešnej ochrany vášho zvieraťa. Poraďte sa s ním, kedy a akým spôsobom je vhodné podať zvieraťu príslušný prípravok. Je nesmierne dôležité používať tieto prípravky správne a zodpovedne.

Zložité problémy treba riešiť komplexne. K ochrane zvierat pred parazitmi musíme zaujať multidisciplinárny, multimodálny a holistický prístup. Majitelia zvierat, veterinárni lekári i vládne organizácie musia v tejto oblasti spojiť sily a účinne spolupracovať.

Záver

V odvekom neutíchajúcom evolučnom boji parazity vytrvalo zdokonaľujú svoje zbrane. Patogény prenášané vektormi hľadajú dômyselnejšie spôsoby identifikácie vhodných parazitárnych prenášačov a hostiteľské organizmy sa učia efektívnejšie zmierňovať negatívne dôsledky pôsobenia parazitov a patogénov, ktoré tieto parazity prenášajú.

Na základe vedeckých a historických poznatkov možno tvrdiť, že z hľadiska evolúcie sú najúspešnejšie také organizmy, ktoré sa vedia najlepšie prispôsobiť daným podmienkam. Ak je to pravda, musíme si položiť dôležitú otázku: Akú šancu máme uspieť v boji proti vonkajším parazitom a chorobám, ktoré prenášajú? Dokážeme nájsť spôsob koexistencie s parazitmi, ktorý nám dovolí chrániť seba a našich domácich miláčikov pred hrozbami stelesnenými parazitmi?

Našťastie, náš osud v tomto zápase o prežitie ešte nie je spečatený. Ľudstvo sa naučilo využívať vedecké poznatky a vyhlásilo miniatúrnym protivníkom vojnu. Dalo by sa povedať, že sa práve nachádzame v poslednom kole súboja o prežitie – prichádza rozhodujúci moment celej bitky. Nikdy v histórii na nás nestriehli také početné zástupy vonkajších parazitov a nimi prenášaných patogénov. Zároveň však platí, že nikdy v histórii sme nemali toľko informácií o tom, ako chrániť seba i naše zvieratá. A nikdy v histórii sme na boj proti parazitom nemali toľko účinných prostriedkov.

Vonkajšie parazity dnes v dôsledku klimatických zmien prosperujú a ochorenia, ktoré prenášajú, sa nezadržateľne šíria. Musíme si uvedomiť, že charakter ročných období sa skutočne mení. Z hľadiska evolúcie je zrejmé, že parazity a patogény, ktoré prenášajú, preukázali svoje prednosti a o ich prežití do budúcnosti niet pochýb. Teraz si musíme položiť otázku, či s nimi udržíme krok. Odpoveď znie – áno. Ak spojíme sily, zvládneme to a prežijeme.

Newsletter

NOVINKY

Zaregistrujte sa na odber pravidelných tipov a postrehov našich odborníkov a spolu s nami chráňte budúcnosť!

Protect your pet

CHRÁŇTE SVOJICH DOMÁCICH MILÁČIKOV

Spýtajte sa miestneho veterinára, aké choroby môžu ohrozovať psa alebo mačku vo vašom okolí.